Statické, dynamické a podmienené formuláre – viete, aký je medzi nimi rozdiel? EPLAN

Statické, dynamické a podmienené formuláre | V softvéri EPLAN sú dva typy formulárov, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami, a preto sa rozdeľujú na statické a dynamické. V tomto článku vám objasníme rozdiel medzi týmito dvoma formulármi, ale aj to, aké benefity ich používanie prinesie nielen vám, ale aj pracovníkom vo výrobe.

Statické formuláre

Statické formuláre zobrazujú dáta, ako sú plány svorkovníc alebo plány káblov, na samostatných stránkach. Dáta sa zobrazujú v tabuľke s konštantnou výškou riadka, čo znamená, že všetky grafiky zostanú v každej zostave rovnaké. Aj keď tam už nie sú žiadne údaje, stále sa zobrazujú všetky riadky. Napríklad ak má svorkovnica iba 10 svoriek, statický formulár zobrazí 10 záznamov, pričom zvyšok formulára zostane nevyužitý.

Dynamické formuláre

V porovnaní so statickými formulármi môžeme do dynamických formulárov vložiť tzv. dynamické oblasti tak, aby sa mohli prispôsobiť jednotlivým potrebám. Výšku riadka je možné zmeniť aktiváciou vlastnosti formulára „Upraviť výšku riadka dynamicky“, čo znamená, že čím viac informácií zadáte, tým väčší bude formulár.

Všetci dobre vieme, ako môžu byť projekty a projektové dokumentácie rozsiahle. Dynamické formuláre môžu byť užitočné pre zhustenie projektov maximalizáciou počtu stránok, ktoré boli využité v rámci projektu.

Je to tak preto, že oproti statickým formulárom je možné kombinovať vyhodnotenie niekoľkých funkcií na jednej stránke – napríklad všetky spojenia.

Obrázok nižšie ukazuje plán svorkovnice a počet materiálov na jednej stránke.

Podmienené formuláre

V rámci dynamických formulárov je možné aktivovať vo formulároch funkciu, ktorá uľahčí nájdenie konkrétnej informácie či zjednoduší čítanie formulárov.

Softvér EPLAN umožňuje definovať „subformuláre“, ktoré môžu byť pripojené za určitej podmienky. Napríklad ak by ste chceli identifikovať artikle, ktoré súvisia s bezpečnosťou, podmienky by mohli vyzerať takto: „Ak sa artikle rovnajú XYZ, zvýrazní sa riadok žltou farbou.“

Takto by sa následne vytvoril tzv. hlavný formulár a podmienený formulár toho istého typu. Podmienené formuláre je možné vytvoriť pri všetkých vyhodnoteniach vzťahujúcich sa k funkciám, pre ktoré je možné definovať filter funkcií, s výnimkou plánov napojenia, ako sú napríklad napojenie prístroja, napojenie kábla a napojenie svorkovnice.

Využívanie projektového filtra v zostavách

V závislosti od požadovaných informácií má pri projekte každý typ formulára svoje vlastné výhody pre jednotlivé zúčastnené strany. Napríklad dielňa alebo uvedenie do prevádzky môže vyžadovať podrobnejší plán svorkovnice, než aké chce zákazník. Vo väčšine prípadov môžu jednotlivci vyžadovať kombináciu rôznych typov formulárov. Preferované typy pre dokumentáciu je možné jednoducho nastaviť pomocou projektových filtrov.

Filtre projektu fungujú ako pravidlá pre generovanie zostáv.

Ak nastavíte vlastnosti projektu pre svojho „zákazníka“, softvér skontroluje tieto vlastnosti pri generovaní vyhodnotenia. Ak vlastnosti projektu zodpovedajú nastaveniu, systém aicky prejde všetkými relevantnými formulármi, ktoré boli nastavené vo vlastnostiach projektu. Navyše výskumy ukazujú, že používatelia softvéru EPLAN iba generujú vyhodnotenie v nastavenom bode, aby dokončili projekt a potom poskytli výrobe súbor dokumentov. Ale čo keby boli projektové filtre použité v nastavených fázach životného cyklu projektu, aby bolo možné vytvárať vyhodnotenia, keď sú skutočne potrebné. Napríklad kusovník materiálov je možné vygenerovať v začiatkoch procesu, takže materiály, ktoré majú dlhú dodaciu lehotu, je možné objednať vopred.

Autor: 

Autor: EPLAN CZ&SK | Zdroj: blog.eplan.cz www.eplan-sk.sk