#01 Úvod do technológie frézovania

Frézovanie je mechanické obrábanie materiálu nástrojom s definovanou geometriou reznej hrany, čiže frézou, na výrobnom zariadení, ktoré sa nazýva frézka. Frézovanie je spôsob mechanického trieskového obrábania, pri ktorom hlavný rezný pohyb je rotačný pohyb frézy a nositeľom posuvu je obrobok. Obrábaná plocha je plocha polovýrobku, ktorú je treba v procese obrábania odstrániť a nahradiť novovzniknutou plochou. Rezná plocha sa vytvára bezprostredne za reznou hranou nástroja. Obrobená plocha je výsledkom obrábania a tvoria ju zvyšky reznej plochy.

Pohyb obrobku označujeme ako pracovný posuv, teda pohyb vedľajší. Každý zub frézy počas rezania vykonáva okrem otáčavého pohybu vzťahom k obrobku relatívne tiež pohyb posuvný. Z toho vyplýva, že dráha záberu každého zo zubov nie je kruhová, ale v skutočnosti má tvar cykloidy. Ide o rezný pohyb zubu - pohyb hlavný. Rezná rýchlosť je dráha, ktorú rezný klin opíše po cykloide za časovú jednotku. Hĺbka frézovania je vrstva materiálu odoberaného frézou v milimetroch.

1. Podľa použitej frézy a spôsobu záberu frézy do materiálu rozoznávame:

Valcové frézovanie - pri frézovaní valcovom sú rezné kliny rozložené len na valcovom obvode nástroja. Os otáčania je rovnobežná s obrobenou plochou. Pre lepšiu predstavu si prosím pozrite video:

Čelné frézovanie - pri tomto frézovaní sú rezné hrany rozložené predovšetkým na čele nástroja, t.j. na ploche kolmej na os frézy a čiastočne aj na valcovom obvode. Os otáčania frézy je kolmá na obrobenú plochu.

Pre lepšie pochopenie tejto technológie prosím navštívte video:

Čelné valcové frézovanie - pri tomto spôsobe frézovania sa používajú frézy s reznými hranami na obvode i čele nástroja. Názorná ukážka je k dispozícii:

2. Od týchto troch základných spôsobov frézovania sa odvodzujú ešte niektoré ďalšie spôsoby frézovania:

okružné
planétové

3. Podľa smeru hlavného pohybu a posuvu rozdeľujeme čelné frézovanie na:

Súbežné - pri ktorom sa fréza otáča v zmysle posuvu. Prierez odoberanej triesky sa zmenšuje, obrobená plocha je hladšia a smer reznej sily je priaznivejší. Produktivita je väčšia pri rovnakej trvanlivosti nástroja. Nevýhodou súbežného frézovania sú silové rázy pri zábere každého zuba do materiálu. Táto nevýhoda sa dá zmierniť použitím fréz so šikmými zubmi. Súbežné frézovanie je možné len na frézach tuhej konštrukcie a na obrábanie mäkkých a húževnatých materiálov.
Protibežné - pri ktorom sa fréza otáča proti zmyslu posuvu. Prierez triesky sa postupne zväčšuje od nuly do maximálnej hrúbky. Nevýhodou je horšia akosť povrchu a smer reznej sily (smeruje hore), čo kladie veľké nároky na spôsob upnutia.