#09 Časovače

V praxi sa stretávame s viacerými typmi časovačov. V nasledujúcom článku si však uvedieme základné časovače podľa IEC. Časovače sa využívajú v základe pri úlohách, kde potrebujeme napríklad od určitého momentu po uplynutí prednastaveného času vykonať určitú akciu.

Napríklad po prejdení súčiastky na dopravnom páse vstupným senzorom sa spustí časovač s prednastaveným časom (pr. 60s ) a v prípade, že do uplynutia prednastaveného času nepríde na dopravný pás nová súčiastka, výstup časovača sa nastaví na log. 1 čo môže programátor použiť v programe ako signál na pozastavenie či spomalenie dopravného pásu z dôvodu šetrenia energie a mnoho ďalších iných praktických príkladov ako sú:

• blikanie svetiel v určitých časových intervaloch,
• držanie štart tlačidla pre naštartovanie stroja po určitú min. dobu (pr. 3s) ako ošetrenie voči náhodnému či nechcenému zapnutiu stroja,
• časová kontrola vysunutia pneumatických valcov a mnoho ďalších iných možnosti využitia časovačov.

1. TON -Generate on-delay
2. TOF - Generate off-delay
3. TP - Generate pulse

Ide o časovač, ktorého princíp je znázornený na nasledujúcom obrázku. Princíp: po privedení vstupného signálu (log. 1) na vstup časovača "IN" sa spustí časovač, pričom aktuálny čas je možné sledovať na výstupe časovača "CV" (Current value). Od spustenia časovača plynie čas po dobu, ktorá je prednastavená na vstupe časovača "T" (Time). V prípade že sa teda aktuálny čas časovača (CV) = (T) prednastavenému času (pr. 3s), nastaví sa výstup časovača "Q" na log. 1. Ako je znázornené na nasledujúcom obrázku, na vstupe "IN" musí byť po celú dobu log. 1. V prípade, že status vstupu "IN" sa zmení z Log. 1 na Log. 0, časovač je aický resetovaný a na výstupe časovača "CV" tak môžeme pozorovať hodnotu O sekúnd. 2) TOF - Generate off-delay TOF časovač je graficky popísaný na nasledujúcom obrázku. Princíp: pri časovači TOF je situácia od časovača TON trošku odlišná. V predošlom prípade  u časovača TON nadobudol výstup "Q" hodnotu log. 1 až po uplynutí prednastaveného času. V prípade TOF je výstup "Q" nastavený na log. 1 v okamihu ako sa zmení status vstupu "IN" z log. 0 na log. 1. Čas časovača nám začína plynúť, ako je znázornené nižšie na obrázku, v okamihu zmeny stavu vstupu "IN" z log. 1 na log. 0.  V tomto okamihu sa spustí časovač, pričom ak sa aktuálny čas (CV) = (T)  prednastavenej hodnote na vstupe "T"(Time) - výstup časovača Q mení svoj stav z log. 1 na log.0. Príklad využitia takéhoto časovača je napríklad: po vypnutí motora nám po prednastavenú dobu beží chladenie motora, pre bezpečné vypnutie stroja postupné časové odpájanie jednotlivých častí stroja a mnoho ďalších. 3) TP - Generate pulse TP časovač alebo inak generátor pulzov je graficky popísaný na nasledujúcom obrázku. Z obrázku možno teda vidieť, že po zmene stavu z log. 0 na log. 1 na vstupe časovača "IN" sa začne počítať čas prednastavený na vstupe časovača "T". Po túto prednastavenú dobu je zároveň nastavený výstup časovača "Q" na hodnotu log. 1. Po uplynutí prednastaveného času opäť výstup časovača "Q" zmení svoj stav z log. 1 na hodnotu log.0.

Príklad využitia

Následne si ukážeme jeden z príkladov praktického využitia TON časovača. V praxi bežne potrebujeme ošetriť náhodné zopnutie tlačidla a následné zopnutie stroja, motora a podobne. Pre tento prípad sa používa napríklad časovač TON, kedy je potrebné štart tlačidlo na naštartovanie motora držať minimálne po dobu prednastavenú na vstupe časovača "T". V prípade omylného stlačenia tlačidla sa teda motor nenaštartuje, pretože z vyššie uvedenej teórie vieme, že výstup časovača "Q" je nastavený až po uplynutí prednastavenej doby (v našom prípade 3s). Ak teda stlačíme tlačidlo štart (I1.0), nie je žiadna chyba na zariadení a držíme tlačidlo min. po dobu 3s, výstup časovača "Q" zmení svoj status z log. 0 na log. 1 čím zabezpečíme nastavenie vnútornej pamäťovej bunky M1.5 na hodnotu log. 1. Následne nám daná premenná v priečke č.3 v prípade bezporuchového stavu nastaví výstup Q1.0 čím sa motor rozbehne. V prípade poruchy alebo zastavenia motora tlačidlom (I1.1) motor zastavíme.  

 Článok pre vás spracoval:

Ing. Peter Marčan, PhD.