#03 Základné pojmy

Programovanie PLC| V nasledujúcom príspevku si uvedieme niečo o základných pojmoch, ktoré je nutné pri programovaní PLC ovládať:

Priečka:

Ako môžeme na nasledovnom obrázku vidieť, program ktorý programátor v PLC tvorí sa skladá z množstva priečok v ktorých je "ukrytá" jeho logika. Do takýchto priečok je výhodné písať svoj program predovšetkým pre prehľadnosť, pretože jednotlivé priečky si viete pomenovať - teda pomenovať čo konkrétna daná priečka vykonáva s vlastným komentárom. Pri dôslednom označovaní priečok a komentárov sa tak programátor aj po dlhšom čase v krátkej dobe dokáže zorientovať v logike programu a ušetrí tak množstvo užitočného času. Ak teda otvoríme akýkoľvek program PLC od akéhokoľvek výrobcu, naskytne sa nám podobný náhľad ako máme možnosť vidieť na nasledujúcom obrázku:(Priečky sú číslované od 1 až xx) Logická premenná: U PLC rozlišujeme vstupné, výstupné a vnútorné (užívateľské a systémové) premenné. V skutočnosti je logická premenná iba abstraktné pomenovanie u ktorej nás nezaujíma skutočná fyzikálna reprezentácia, ale predovšetkým jej stav- hodnota. (pr. log. 0, log.1 ). Absolútna adresa premenných: Pozrime sa na nasledovný obrázok do priečky číslo 1. Máme v nej možnosť vidieť viacero premenných ako napríklad (I0.2, I1.5, I1.6 či Q5.2). Viete si predstaviť čo konkrétna priečka č.1 vykonáva? Aj skúsený programátor sa len veľmi ťažko, ak vôbec, dokáže zorientovať v takomto programe. Ide teda o absolútne adresy premenných pričom jednotlivé znaky nám špecifikujú dôležité informácie ako napríklad: I0.2 vieme že ide o vstup PLC. Vieme to podľa označenia "I". Následná adresa 0.2 nám hovorí o pozícii vstupu na vstupnej hardvérovej karte PLC. Na tomto vstupe teda môžeme očakávať napríklad tlačidlo, snímač a podobne. Q5.2 vieme že ide o výstup PLC. Vieme to podľa označenia "Q". Adresa 5.2 nám opäť hovorí o pozícii na výstupnej hardvérovej karte PLC. !!! Každý z výrobcov PLC má vlastné označenie vstupov, výstupov PLC či vnútorných užívateľských a systémových premenných. Môžu to byť označenia ako napríklad:("X", "E", ...) pre vstupy a ( "Y", "A", ...) pre výstupy a podobne. Symbolická adresa premenných: Symbolické adresy sú znázornené v priečke číslo dva na nasledujúcom obrázku. Ide teda o priradenie vlastných názvov absolútnym adresám, ktoré reprezentujú vlastnú funkcionalitu. Z druhej priečky nasledujúceho obrázka už teda vieme z programu vyčítať, že programátorovi ide určite o naštartovanie motora za predpokladu splnenia bezpečnostných podmienok. Označovanie symbolických adries je veľmi odporúčané. Program, ktorý programátor napíše je tak prehľadnejší a aj po dlhšom čase sa vie v programe zorientovať či už sám tvorca programu tak aj nový programátor ktorý do programu nahliadne. Vo vývojovom prostredí v ktorom programátor píše svoj program sa dá zvoliť, ktoré zobrazenie bude užívateľ vidieť. V možnostiach je taktiež ponúkané súčasné zobrazenie symbolických i absolútnych adries ako môžeme vidieť v priečke číslo tri na nasledovnom obrázku.